Varg Vikernes

Varg Vikernes sa narodil 11.2. 1973, o 21:58 v Nórskom Bergene.Možno by bolo vhodnejšie, keby to bolo o šiestej hodine šiesteho dňa a šiesteho mesiaca......O Vargovi sa toho dá povedať veľa,možno až príliš...Napíšem sem základné údaje o ňom ale aj tak vám nevysvetlia to,čo Burzum naozaj prestavuje. Ako Varg sám často hovorí - Fama Crescid Eundo, ako povesti cestujú, tak rastú. Ale nech sem napíšem hocičo,nikto nemôže pochopiť Burzum bez toho aby počul jeho hudbu.. Vargova hudba vám povie o Burzum viac, než by dokázalo 10000 slov. Pre tých, ktorí o Vargovi vedia málo,urobím stručný výťah historie, a pre úplnejšie podanie doporučujem, aby si ľudia kúpili knihu Lords Of Chaos od Michaela Moynihana a Didrika Soderlinda. Takže okrem jedného roku v Iraku (kde bol jeho otec služobne), Varg vyrástol v Bergene v Nórsku. Bez stopy sentimentu povedal toto: "Ak miluješ lesy a divočinu, musíš milovať Bergen.Je u nás veľa divokých zvierat, hrozivých hôr a divočiny. Niektoré miesta v lesoch sú také husté, že se musíš plaziť,aby si sa niekam dostal. Na niektorých miestach jediná cesta, ako sa premiestňovať je nájsť potok a ísť popri ňom skákajúc zo skaly na skalu." Toto vyvoláva skoro podobnosť s Golden Age, literárnym konceptom, vysnívaným gréckymi a latinskými básnikmi, starobylého romantického útočiska v prírode, ešte pred tým, ako ľudia odišli žiť do miest a stratili svoju Matku Zem. Toto idylické prostredie se zdá takmer nerealistické, ale keď sa na to pozrieme bližšie,je to veľmi reálná životná súčasť Bergenu. Samozrejme je pravda, že v týchto dňoch nieje veľa ľudí, ktorí to tak vidia, a pritom industrializácia skoro definitívne ukončila sny o Golden Age, ako aj príchod kresťanstva, ktoré odvlieklo pohanských Nórov z lona prírody.Čiže nie je asi príliš prekvapujúce, že také pokojné prostredie a životné podmienky ukovali Vargove názory.O veľa rokov neskôr to Varg v rozhovore komentoval:"Vyjdite v mrazivej zimnej noci do lesa sami a pochopíte, čo mám na mysli, o čom hovorím".Keby lesy mohli hovoriť, toto dejisko moci a sily by nebolo príliš mierumilovné, pretože lesy v Nórsku predstavujú silu prírody, ktorá bola ukradnutá - pred tisícami rokov tým,že ju kresťanstvo oddelilo od obyvateľov.Ale v poslednej dobe,za podpory hnutia Black Metalu a pohanstva, začali byť lesy znovu osídľované ľuďmi, ktorí hľadajú ich silu. Varg hneď od počiatku vedel, že by mal mať tento majestátny spojovací článok s prírodou okolo seba.Varg mal a vždy bude mať veľkú fantáziu a tam, kde ostatní videli len stromy, on videl krajinu presiaknutú povesťami, s trollmi a škriatkami, tancujúcimi medzi tieňmi. Posledný Nór,ktorý to tiež tak videl, bol umelec Theodor Kittelsen, ktorý maľoval fantastické výjavy z Nórska za pomoci svojho vnútorného oka.Prekrásna príroda zapálila sud s prachom jeho vlastnej fantázie. Po Theodorovi Kittelsenovi ľudia totálne podľahli žido-kresťanskému obrazu materializmu, prestali sa dívať okolo seba a tak škriatkovia na dlhú dobu zmizli a nie je náhoda, že na večšinu svojich obalov CD Varg použil kresby Theodora Kittelsena.Na konci 80. rokov sa Varg ako mladík začal zaujímať o metalovú hudbu, a nepochybne svoj podiel na jej príťažlivosti mali elementy rebélie ako doprovodného javu tejto hudby zvanej Metal. Myšlienka rebélie proti zavedenému status quo je stale veľkou časťou Burzum, Black Metalu a pohanskej viery, a to jednoducho preto, že žido-kresťanstvo je v súčasnej dobe pri moci,a tak záťaž vyprovokovať povstanie a revolúciu určitého druhu je na nás.Iste, je mnoho skupín, ktoré reprezentujú "rebéliu" (rozličného stupňa), ale nie je možné ostro kritizovať a napádať súčasný stav spoločnosti bez toho, aby ste nepredložili nejakú alternatívu. Metalová hudba, to je nadbytok tvorivej energie, ale v konečnom dôsledku, keď na ňu nesústredíme celú svoju pozornosť, môže byť spoločnosťou ľahko manipulovateľná.Čo robí Burzum jedinečným - a čo ho vynieslo nad obyčajný rebelantský
status - je to, že Varg má veľmi konkrétnu víziu novej spoločnosti a má veľmi realistické úmysly (podporované veľmi reálnými skutkami). Ak prejdete po ulici, na sebe máte tričko Anal Cunt, môžete predať posolstvo určitej skupine ľudí o tom, že ich nenávidíte, že nenávidíte ich spoločnosť a ich hodnoty.Keď máte na sebe tričko Burzum,dávate najavo svoju nenávisť k spoločnosti a jej hodnotám, a to, že pracujete na zrodení novej spoločnosti a nových hodnôt. Táto stránka veci najviac vytvára strach "tých hore " z Burzum. Býť len nahnevaný spoločnosti neublíži, pokiaľ ale zaujímate dôležitú sociologickú rolu ako hlas odporu a v spoločnosti ako celku,ste v skutočnosti sila naberajúca smer.K zmene kostry spoločnosti je treba mať vízie, je treba položit novú vieru, ktorú by ľudia mohli zobrať za svoju.To je to, čo svojou vlastnou, nefalšovanou aktivitou utvára Burzum.Znovu späť do konca 80. rokov: Varg stále ešte formuje svoje politické a hudobné vízie. Sporadicky hrá v niekoľkých skupinách(napr. Satanael a Old Funeral), ale žiadna z nich dostatočne nepodnietila jeho fantáziu - a skutočne,svojim "typickým death metalom" aktuálne reprezentovali spôsob prispôsobenia, ktorému se on sám snažil vyhnúť. Namiesto toho sa pokúšal tvoriť svoju vlastnú hudbu, inšpirovanú krajinou Tolkiena, ale obývanú svojou vlastnou predstavivosťou. Na začiatku desaťročia sformoval svoju sólo skupinu, Burzum.Aj keď ešte pripustil session hudobníka na nahranie basových častí, výhradnú zodpovednosť za Burzum vždy mal Varg Vikernes. Hudba je tak sluhom jeho vlastného znamenia génia,aj keď je ťažké si predstaviť niekoho iného tak komplikovaného, alebo ako ktokoľvek iný mohol otvoriť zdroj rovnakej tvorivosti a predstavivosti. V mnohých ohľadoch je podstatné to druhé, pretože Vargove vlastné predstavy utvárajú jeho hudbu, práve tak ako jeho hudobné vízie utvárajú jeho samého, jedinečná vyrovnanost, ktorej výsledkom je Burzum, a tažko by sme našli niekoho iného, kto by toho bol schopný.Prvé CD Burzum, vyšlo v roku 1992 u Deathlike Silence Production, nahrávacej spoločnosti Oysteina Aarsetha (Euronymous), vedúcej osobnosti skupiny Mayhem, ktorá, rovnako ako Burzum bola jedna z prapôvodných skupín hrajúcich Black Metal, nový žáner, ktorý spojoval niektoré námety Death Metal so strašidelnou atmosférou a pohanskou lyrikou. Čo nasledovalo potom bola divoká jazda na tobogáne udalostí, pri ktorej bolo veľa najznámejších nórskych kostolov spálených do základov, smrť Euronyma (a niektorých ďalších) a Vargove uväznenie(aj keď s jeho novým statusom sociálneho revolucionára). Nebudem tu opisovať všetko, čo sa stalo, od tej doby .Namiesto toho by som rád preskúmal niekoľko špecifických detailov. Fantoft Kirke je kostol 5 míľ južne od Bergenu,stojí tu už od 12. storočia (rozbúraný a znovu postavený v r.1883),ktorý sa považoval za jeden z najvýznamnejších kostolov v Nórsku. V skorých hodinách dňa 6.6. 1992 zhorel do základov rukou člena organizácie neo-Heathen army, ktorá sa vynorila z Black Metalovej scény. A práve tak, ako saVarg prepracoval do čela hudobnej scény, tak tiež viedol militantnú časť hnutia (v jeho procese o tom nórska polícia ale nepredložila jediný usvedčujúci dôkaz). V tejto dobe Varg identifikoval žido-kresťanstvo ako "božskú pohromu",ktorá zničila nórské pohanské korene - a pevne sa rozhodol s tým niečo urobiť.Spálenie kresťanských kostolov je jedna cesta, ako viesť proti kresťanstvu vojnu.Je tu aj otázka odplaty. Po tisíce rokov kresťania znesvecovali pohanské chrámy v Nórsku a upaľovali pohanov na hranici. Varg vždy sám seba deklaroval ako Odinovho vojaka a pohanské náboženstvo malo naozaj veľa, za čo sa pomstiť.Kostol ako Fantoft Kirke stojí uprostred prírody. Varg poukazuje na to, že je hanebné, aby bol súčasťou prírody. Skutočnosť, že stojí v prírode je dokonca väčšia urážka pohanstva, ako keby bol skrytý v meste. Vždy sme diskutovali o tom, ako moderné žido-kresťanstvo odvlieklo ľudí z prírody do mesta. Kostoly, stojace v lesoch ale nepredstavujú zrieknutie sa prírody,ale priamo votrelecký vpád.Pre niekoho, ako je Varg,je spálenie kostolov odstránenie škvrny z pohanskej krajiny, oslobodenie prírody od toho žido-kresťanského pásu cudnosti. Varg, (ktorý používa bojové meno Count Grishnackh) a Euronymous boli dve najprominentnejšie postavy na Black Metalovej scéne a navzdory ich významnému stupňu spolupráce sa jeden s druhým rozišli. Zatiaľ čo Euronymous chcel pestovat viac "satanistickú" image (ako hudobne tak aj ideologicky), Varg cítil, že "Satan" je len dalšia súčásť žido-kresťanskej ideológie a že žido-kresťanskému spôsobu myslenia sa musí úplne vyhnúť. Jeho vízie namiesto toho vytváralo očakávanie návratu nórskych bohov a znovuvzkriesenie pravej nórskej rasy a kultúry. Obidvaja sa rozchádzali v mnohých ďalších sporných otázkach, a to eště oveľa skôr, ako si ich hádky všimlo okolie.10.8. 1993 Varg išiel priamo do Osla, kde žil Euronymous. Boj sa vyhrotil a Euronymous bol ubodaný Vargom na smrť.Nechcem zachádzať do podrobností vraždy, ale rád by som podotkol, že Varg veril, že Euronymous má v pláne ho zabiť (ako sa potvrdilo na posmrtnom Euronymovom tribútnom albume).Mayhem (v týchto dňoch podpísali zmluvu s vydavateľstvom, u ktorého bol Burzum) nedávno prehlásili, že Euronymous navštívil niekoľko týždňov pred tým, ako bol zavraždený, vešticu a bolo mu povedané, že Varg bude vo väzení za vraždu. Logicky mohol byť on tým, kto mal byť zabitý. Euronymous plánoval predísť udalosti a zabiť Varga prvý. Takáto osudová predtucha a dobrovoľne prijatá teória legendy skôr pripomína povesti gréckych bohov ako nejakých hudobníkov.Možno vďaka tomu mal Varg cestu, ako podnietiť predstavivosť ľudí - jednoducho preto, že predstavoval skutočnú nórsku legendu na konci 20. storočia. A tak ak ľudia už zabudli na legendy o Odinovi, Balderovi a Thorrovi, ich fantázia mala byť skoro oživená modernými príbehmi o Countovi a Euronymovi. Vo veľkej miere, táto teória "legendy" vysvetľuje, prečo fanúšikovia Burzum nie sú v skutočnosti schopní súhlasiť s mnohými Vargovými názormi. Keď čítame Mac Betha od Shakespeara, sme okúzlení jeho charakterom, jeho jednaním,jeho poéziou, aj keď by sme určite nechceli žiť pod jeho nadvládou. Taktiež veľa ľudí je fascinovaných Vargovou činnosťou, jeho legendou, jeho hudbou, ale nesúhlasí s všetkým, čo povie.Nahrávky Burzum pre nich reprezentujú niečo, čo je nad bežnosťou každodenného života, malý kúsok skutočného životného príbehu, rovnakého,aký obvykle nájdeme len ne plátne kina alebo na stránkach románu.Pre veľa ľudí je svet Varga príliš odlišný od ich vlastného,je to niečo ako krok do paralelného vesmíru.Nie je ale dôležité, aký charakter Varg v tomto vesmíre predstavuje - Orc 'Grishnackh' v knihách Tolkiena (odkiaľ vzal svoje meno) mohol byť samotné "zlo", ale pre fanúšikov Tolkiena nemôže byť menej dôležitý, ako keby mal charakter dobráka.Rozhodujúci prvok je to, že pre väčšinu ľudí Burzum reprezentuje žijúci kúsok sveta, ktorý môže byť len v predstavách.Fenomenálne hudobné skutky jeho ztvárnenia udalostí robia túto skutočnosť ešte viac ponorenú do alternatívnej reality.Zatiaľ čo mnoho rockových hudobníkov má svoju "image", každý z nich vie, že je to podvod. Varg žije svoj život rovnakým spôsobom, ako hrá svoju hudbu-v tom je jeho osobné kúzlo. Môžeme dokonca povedať, že jeho hudba je tak silná, že utvárala jeho život, podobne ako tvorba vznikala mimo tvorcovu kontrolu. Kresťanstvo káže, Burzum vyjadruje. Nemyslím si, že Varg očakáva-alebo potrebuje-že každý s ním bude súhlasiť, pretože Burzum je viac ako len hudba a politika, je to miesto, kde smrteľníci môžu snívať. V precitnutí obrovskej, ľadom ležiacej predstavivosti ľudí Varg má svoju najväčšiu šancu podnietiť pohanskú revolúciu a zvrhnutie súčasného otrockého spôsobu života, ktorý ovláda modernú spoločnosť.Následne, po vražde Euronyma, 20.storočie bolo svedkom snáď jeho posledného, demonštračného procesu, na ktorý by bol Stalin sám hrdý. Vzhľadom k tomu, že obžaloba požadovala maximálny trest tu bola malá šanca na spravodlivý proces, dôkazy boli pochybné, porota nebola nestranná a dokonca tí, čo podávali svedectvá boli neskôr obvinení z krivej prísahy.Ale touto dobou bol Varg nechválne známou osobou v Nórsku a v nórskych médiách sa procesu venovala až frenetická pozornosť. Varg to však využil vo svoj prospech, každé novinové titulky citovali jeho zorné uhly pohľadu a v mnohých prípadoch sa súdna sieň sama stala tribúnou, z ktorej mohol osloviť všetkých Nórov. V priebehu procesu sa Burzum stal celosvetovo známym a anglické vydavateľstvo Misanthropy Records za tým účelom znovu vydalo CD-čká Burzum mimo Nórska.Vo väzení sa Varg začal vzdelávať v historií Škandinávie a Nemecka.Ďalej vyvíjal svoju myšlienku o návrate Pohanského ducha a založil NHF, zasvätenú oslobodeniu germánskych národov z otroctva žido-kresťanstva. Následný hudobný vývoj prirodzene súbežne sledoval nový ideologický vývoj a Varg dokončil svoj rast preč od metalovej hudby.Venoval sa hre len na klávesy (aj keď stale ešte v štýle Burzum). Iná skupina fanúšikov Burzum sa veľmi úzko stotožňuje s Vargovým absolútnym presvedčením, a asi pre každého je vývoj veľmi zložitý pre udržanie kroku. V knihe Lords Of Chaos bolo povedané, že "v jeho roli kacíra modernej doby" Varg "posunul hranicu tak ďaleko, aby ju nikto iný nedosiahol". Fakty tomu nenasvedčujú. Burzum je prvá Black Metalová skupina, ktorá používá pomalé časti a úplné klávesové skladby-dnes nenájdete veľa skupín, ktoré robia to isté. Varg nahral svoje prvé úplne ambientné album na konci roku 1994 (vo väzení) - postupom doby bolo v roku 1997 vydané a pohanský-ambientný štýl sa stal žánrom sám o sebe.Burzum bol vždy o krok vpred, vždy sa vyvíjal, ale nikdy nestratil zo zreteli svoje pohanské základy.Pochopitelne, ako sa jeho názory vyvíjali, mohol sa zdať stále extrémnejším a pre ľudí zdá sa, je stále ťažšie a ťažšie držať s ním krok.Varg sa tomu nebráni. Nebol-a nemohol byť-kompromisný v svojich predstavách, vo viziách, ktoré postavili Burzum na popredné miesto. Jeho sága bude pokračovať, a je ešte veľa kapitol, ktoré budú nasledovať. V obtiažnom hodnotení významu Burzum sa ľudia často pokúšajú oddeľovať hudbu od osobnosti, a občas to môže byť dokonca užitočné. Ale asi dve skutočnosti sú neoddeliteľné-Varg Vikernes je široko ďaleko jediný hudobník, ktorý búra hranice medzi fantáziou a realitou a uvádza v praxi svoju vieru spolu s úsilím naplniť svoj vlastný osud.Či bude úspešný je diskutabilné, viacmenej behom krátkeho času sa mu podarilo viesť hudobné aktivity tak, ako nikomu predtým.